Vŕtanie
Používa sa pri výrobe valcových a niekedy aj tvarových otvorov.
Hlavný pohyb je rotačný a vykonáva ho nástroj, vedľajší pohyb (posuv) je priamočiary a tiež ho vykonáva nástroj.
νc = π.D.n/1000 (m/min-1)
D – priemer obrobku (mm)
n – otáčky (min-1)
νf = f.n/1000
νe min = νf
νe max = √(νf2 + νc2)
Úber triesky je zabezpečený vzájomným pohybom nástroja [...]

Brúsenie je metóda obrábania, pri ktorej sa materiál odoberá geometricky nedefinovanými reznými klinmi a nástrojmi, ktoré oddeľujú mikročastice povrchových vrstiev obrobkov brúsnymi zrnami uloženými v spojive.
Podstatou každej metódy brúsenia je úber brúsnym zrnom ako efekt účinku brúsneho zrna na obrábaný materiál.
Delíme ho podľa stavu nástroja:

brúsenie s viazaným brusivom
brúsenie s voľným brusivom

Druh brusiva:

prírodné: pemza, kremičitý piesok, [...]

Brúsenie je metóda obrábania, pri ktorej sa materiál odoberá geometricky nedefinovanými reznými klinmi a nástrojmi, ktoré oddeľujú mikročastice povrchových vrstiev obrobkov brúsnymi zrnami uloženými v spojive.
Podstatou každej metódy brúsenia je úber brúsnym zrnom ako efekt účinku brúsneho zrna na obrábaný materiál.
Delíme ho podľa stavu nástroja

brúsenie s viazaným brusivom
brúsenie s voľným brusivom

Charakteristika:
Brúsenie- abrazívne opracovanie. Je [...]

Materiály na rezné nástroje:

Kovové
a)nástrojové ocele
b) spekané karbidy
Cermety
Nekovové

Požiadavky na vlastnosti rezného materiálu:

tvrdosť – musí byť väčšia ako tvrdosť základného materiálu
odolnosť proti opotrebeniu – udržanie si mechanických vlastností aj pri vysokých teplotách (200-1200°C)
tlaková a ohybová pevnosť
chemická stabilita a inertnosť – materiál by nemal chemicky reagovať s materiálom obrobku

Výber rezného materiálu ovplyvňuje hospodárnosť obrábania.
Najdôležitejšie vlastnosti sú tvrdosť [...]

Frézovanie je najrozšírenejšia metóda obrábania nerotačných plôch. Je vysokovýkonná a používa sa na výrobu tvarových plôch a drážok.
Fréza ako nástroj má viac rezných hrán rozložených po obvode. Týmto rezným hranám zvykneme hovoriť aj zuby frézy.. Každá rezná hrana odoberá určité množstvo materiálu
Hlavný rezný pohyb vykonáva nástroj, vedľajší rezný pohyb je priamočiary, rovnobežný alebo kolmý na [...]

Sústruženie
Z technologického hľadiska možno sústruženie pokladať za základný spôsob obrábania, pretože sa na skladbe strojového obrábania zúčastňuje takmer 30. percentami. Sústruženie má totiž všestranné použitie, pretože ním možno obrábať rozličné vonkajšie aj vnútorné rotačné plochy valcovité, čelné rovinné, kužeľovité, tvarové, guľovité, skrutkovité a iné.

rezanie obvykle nástrojom s jednou reznou hranou
zaraďuje sa medzi najjednoduchšiu formu rezania
je [...]

Sústruženie
Z technologického hľadiska možno sústruženie pokladať za základný spôsob obrábania, pretože sa na skladbe strojového obrábania zúčastňuje takmer 30. percentami. Sústruženie má totiž všestranné použitie, pretože ním možno obrábať rozličné vonkajšie aj vnútorné rotačné plochy valcovité, čelné rovinné, kužeľovité, tvarové, guľovité, skrutkovité a iné.

rezanie obvykle nástrojom s jednou reznou hranou
zaraďuje sa medzi najjednoduchšiu formu rezania
je [...]

Aby sme mohli vyrobiť súčiastky požadovaných tvarov a rozmerov s potrebnými vlastnosťami povrchu, hospodárne a rýchlo, treba ich obrábať rôznymi spôsobmi. Pri obrábaní materiálov (predovšetkým kovov) rezaním mení sa tvar polovýrobku postupným odrezávaním prebytočných vrstiev – prídavkov. Obrobok a nástroj dostávajú taký vzájomný pohyb, pri ktorom vzniká tvar požadovanej súčiastky odrezávaním častíc v tvare triesok. [...]

Plasty sú materiály na báze makromolekulárnych látok.
Makromolekulárne látky sú organické zlúčeniny, ktoré sa skladajú z makromolekúl. t.j. molekúl s vysokou molekulovou hmotnosťou.
Zloženie plastov:
Každý plast je v podstate zmesou niekoľkých látok:
Spojivo – základná makromolekulová látka tvoriaca plast (polyetylén, polyamid atd.) je nositeľom fyzikálno-mechanických vlastností plastu ako celku. Okrem spojiva sú potrebné aj ďalšie prísady, ktoré [...]

Zápustkové kovanie je charakteristické usmerneným tečením kovu v dutine zápustky. Zápustka je dvojdielna. Východiskový polotovar sa vkladá do spodného dielu roztvorenej zápustky. Pôsobením energie tvárniaceho stroja sa pohybuje jeden diel zápustky proti druhému, pričom východiskový materiál vyplňuje zápustkovú dutinu. Pri úplnom zovretí sa zaplní dutina zápustky a východiskový polotovar je pretvorený na požadovaný tvar.
Pri kovaní [...]