25. Klasifikácia procesov obrábania a ich stručná charakteristika

Aby sme mohli vyrobiť súčiastky požadovaných tvarov a rozmerov s potrebnými vlastnosťami povrchu, hospodárne a rýchlo, treba ich obrábať rôznymi spôsobmi. Pri obrábaní materiálov (predovšetkým kovov) rezaním mení sa tvar polovýrobku postupným odrezávaním prebytočných vrstiev – prídavkov. Obrobok a nástroj dostávajú taký vzájomný pohyb, pri ktorom vzniká tvar požadovanej súčiastky odrezávaním častíc v tvare triesok. Tento vzájomný pohyb, ktorý sa pri odrezávaní triesok nazýva rezný, charakterizuje všetky spôsoby obrábania rezaním.

Obrábať môžeme:

  • ručne
  • strojovo

Ručné obrábanie charakterizuje využívanie fyzickej sily a manuálnej zručnosti pracovníka. Výrobnosť je preto vzhľadom na dnešný stav techniky nízka. Z toho dôvodu sa ručné obrábanie obmedzuje len na tie prípady, pri ktorých je použitie strojov nerentabilné. Napríklad v kusovej alebo malosériovej výrobe odstraňovanie ostrín, dolícovanie a úprava súčiastok pri montáži, odsekávanie materiálu v kotolniach a pod.

Medzi základné práce ručného obrábania patrí

  • sekanie
  • pilovanie
  • zaškrabávanie

Strojové obrábanie sa vyznačuje tým, že energiu potrebnú na zmenu tvaru obrobku dodáva stroj a obrobok dostáva tvar na obrábacom stroji.

Strojové obrábanie rezaním môžeme rozdeliť na tieto základné spôsoby:

  1. sústruženie
  2. vŕtanie
  3. vyvrtávanie
  4. frézovanie
  5. brúsenie
  6. honovanie
  7. lapovanie
  8. superfinišovanie
  9. hobľovanie a obrážanie
  10. preťahovanie a pretláčanie
  11. delenie materiálu

Sústruženie je spôsob mechanického obrábania, pri ktorom prídavok z obrobku odrežeme sústružníckym nožom tak, že otáčavý (rotačný) hlavný pohyb vykonáva obrobok a priamočiary plynulý pohyb – posuv – vykonáva nôž. Sústružením vyrábame rotačné plochy vonkajšie alebo vnútorné, ako aj čelné, na súčiastkach tvaru hriadeľa alebo kotúča. Obrábanie sústružením sa robí na sústruhoch rozličných typov.

Vŕtanie je spôsob obrábania, kde rotačný hlavný i priamočiary posuvný pohyb v osi otáčania vykonáva nástroj – vrták. Na vŕtačkách vyrábame rotačné plochy vnútorné, najčastejšie valcové v súčiastkach tvaru hranola (skrine). Vnútorné valcové plochy do súčiastok tvaru hriadeľa alebo kotúča vŕtame na sústruhoch. Rotačný hlavný pohyb tu vykonáva obrobok, priamočiary posuv nástroj. Ďalšie stroje, na ktorých môžeme vŕtať, sú vyvrtávačky a frézovačky.

Vyvrtávanie je obrábanie, pri ktorom materiál odrezávame nožom upevneným na vyvrtávacej tyči tak, že rotačný hlavný pohyb vykonáva vyvrtávacia tyč a priamočiary plynulý posuv v osi otáčania obrobok alebo pracovné vreteno. Vreteno sa vysúva z vretenníka. Na vyvrtávanie používame rôzne typy vyvrtávačiek. Pracovné nástroje sa nazývajú vyvrtávacie tyče. Vyvrtávaním zväčšujeme rotačné plochy vnútorné, najčastejšie valcové v súčiastkach tvaru hranola (skrine). Vyvrtávať môžeme aj na frézovačkách a sústruhoch.

Frézovanie je spôsob obrábania, pri ktorom materiál odrezávame z obrobku otáčajúcim sa viacklinovým nástrojom — frézou, pričom plynulý priamočiary posuv vykonáva obrobok. Hlavný pohyb je rotačný pohyb nástroja. Stroje na frézovanie sú frézovačky (frézovacie stroje). Pracovné nástroje nazývame frézy a frézovacie hlavy. Frézovaním vyrábame jednoduché a zložené rovinné plochy, ďalej priamkové a skrutkové tvarové plochy (napríklad ozubenia, drážky). Frézovať môžeme aj na vyvrtávacích strojoch.

Brúsenie je spôsob obrábania, pri ktorom materiál odrezávame otáčajúcim sa mnohoklinovým nástrojom. Tento má nepravidelné rezné kliny vytvorené brúsnymi zrnami. Hlavný pohyb vykonáva nástroj a posuv, ktorý má zvyčajne dve zložky, zasa obrobok. Ako pracovné nástroje používame brúsne kotúče. Stroje na brúsenie sa nazývajú brúsky (brúsiace stroje).

Honovanie je dokončovací spôsob obrábania. Materiál odrezávajú brúsne (honovacie) kamene, ktoré má na obvode honovacia hlava. Hlavný pohyb vzniká kombináciou jednosmerného otáčavého a osového vratného pohybu a vykonáva ho nástroj. Stroje na tento úkon sa volajú honovačky (honovacie stroje). Honujeme spravidla vnútorné valcové diery, ktoré sme už predtým dostatočne presne obrobili.

Lapovanie je dokončovanie povrchov, keď materiál odrezávame z obrobku brusivom zvyčajne voľne zatlačeným do lapovacieho nástroja – lapovacieho tŕňa, puzdra, kotúča a pod. Nástroj a obrobok sa po sebe pohybujú tak, aby do styku prichádzali vždy iné miesta plôch a aby sa stopy po zábere jednotlivých brúsnych zŕn prekrývali. Lapujeme povrchy už predtým brúsené, najčastejšie rotačné plochy vonkajšie a vnútorné, plochy rovinné alebo niektoré tvarové (napríklad ozubenie). Lapovať môžeme nielen na lapovacích strojoch, ale aj na iných strojoch, ktoré umožňujú pohyby potrebné na i lapovanie, napríklad sústruhy, vŕtačky atď.

Superfinišovanie je spôsob dokončovania povrchov, pri ktorom sa zvláštnymi brúsnymi kameňmi odoberajú len vrcholky nerovností po predchádzajúcom obrábaní. Charakteristické je, že rezný pohyb je kmitavý, no obsahuje aj niekoľko plynulých pohybov. Nástroje, ktoré používame pri tomto spôsobe obrábania nazývame superfinišovacie hlavy. Superfinišujeme povrchy, ktoré už majú predpísanú toleranciu rozmeru. Superfinišovaním zlepšujeme iba drsnosť (kvalitu) vonkajších a vnútorných valcových povrchov.

Hobľovanie je spôsob obrábania, pri ktorom je hlavný pohyb priamočiary vratný. Vykonáva ho obrobok. Posuv je priamočiary prerušovaný a vykonáva ho tzv. hobľovací nôž. Hobľujeme na hobľovačkách (hobľovacích strojoch). Typické plochy vyrábané hobľovaním sú rovinné alebo priamkové tvarové.

Obrážanie má hlavný pohyb priamočiary vratný a vykonáva ho nástroj. Posuv, ktorý vykonáva obrobok. je priamočiary, prípadne kruhový. Ako pracovné nástroje používame obrážacie alebo hobľovacie nože.

Preťahovanie a pretláčanie – Hlavný pohyb, ktorý vykonáva nástroj, je priamočiary, pripadne kruhový. Pri týchto spôsoboch obrábania nie je vedľajší pohyb. Postupne odoberať triesky umožňuje umiestnenie rezných hrán na jednotlivých rezných klinoch na zuboch nástroja.

Delenie materiálu robíme rôznymi spôsobmi a na rozličných strojoch. Napr. režeme na strojových pílach a pod.

Kovanie

Patrí medzi operácie objemového tvárnenia, pri ktorých požadovaný tvar a rozmery výtvarku dosahujeme v prevažnej miere zmenou tvaru a prierezu východiskového polotovaru.

Kovanie je plastická deformácia materiálu stlačovaného medzi vratne sa pohybujúcimi nástrojmi.

Delíme ho na:

Klasifikácia procesov obrábania a ich stručná charakteristika

Obrábanie – proces úberu materiálu, ktorým vytvárame povrchy obrobku určitého tvaru, rozmeru a kvality postupným odoberaním častíc materiálu vo forme triesky. Predmetom obrábania je obrobok.

Klasifikácia:

  1. Rezanie – obrábanie s definovanou geometriou reznej hrany, geometria je daná normou, pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s definovanou geometriu vo forme voľným okom viditeľnou trieskou, nástroj je v priamom kontakte s obrobkom
    - výroba rotačných plôch (sústruženie, vŕtanie, vyvrtávanie)
    - výroba rovinných a tvarových plôch (frézovanie, hobľovanie, odrážanie, preťahovanie, výroba závitov, ozubených kolies, výroba voľných tvarových plôch)
  2. Brúsenie – opracovanie nástrojmi s nedefinovanou neurčitou geometriou reznej hrany, prídavok na obrábanie je odrezávaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčitou reznou hranou vo forme rozmerovo veľmi malej triesky – mikrotriesky, jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s obrobkom
    - viazaným brusivom (brúsenie, honovanie, superfinišovanie)
    - brúsenie voľným brusivom (lapovanie, omieľanie, leštenie) – Brusivo je forme pasty.
  3. Progresívne technológie – využívajú chemické, elektrické, mechanické, fyzikálne procesy energie na úber materiálu.
    - mechanické obrábanie – kinetická mechanická energia na úber materiálu - ultrazvukové obrábanie USM, obrábanie abrazívnym prúdom, obrábanie vodným lúčom WJM
    - chemické obrábanie – úber materiálu je chemickým rozpúšťaním v kyseline - elektrochemické – úber materiálu je elektrolýzou
    - tepelné a elektrotepelné obrábanie- úber tepelným nastavením a odparením materiálu – elektroiskrové – úber materiálu je elektrickým výbojom, laserové obrábanie LBM, plazmový lúč – vysoká teplota, elektrónový lúč a ionový lúč EBM, IBM – prebiehajú vo vákuu a nevyužívajú priamy kontakt nástroja s obrobkom

    Viac o progresívnych technológiách v projetovaní výroby č. 12. Špeciálne technológie výroby



Počet komentárov: 1 k téme “25. Klasifikácia procesov obrábania a ich stručná charakteristika”

  1. Strojárska technológia » Témy | zlievarenstvo, obrábanie, tvárnenie, tepelné spracovanie povrchov, povrchové úpravy povlakovaním, montáž:

    [...] Klasifikácia procesov obrábania a ich stručná charakteristika [...]

Nechaj komentár

  • [ Vyhľadaj ]



  • [ Zaujímavé linky ]

    • 1. Projektovanie výroby projektovanie – realizácia – prevádzka výrobných systémov, projektová činnosť, analýza – štruktúra – rozvoj výroby
    • 2. Kvalita produkcie Kvalita – splnenie požiadaviek zákazníka… spokojný zákazník, systém manažérstva kvality, zlepšovanie kvality, nástroje kvality


    Share your story & Inspire Others. $9.99 .org from GoDaddy.com!