32. Vzájomné pôsobenie nástroj – obrobok (pohyby pri vŕtaní, prierez odrezávanej tresky, metódy vŕtania a ich stručná charakteristika)

Vŕtanie

Používa sa pri výrobe valcových a niekedy aj tvarových otvorov.

Hlavný pohyb je rotačný a vykonáva ho nástroj, vedľajší pohyb (posuv) je priamočiary a tiež ho vykonáva nástroj.

Vŕtanie - pohyby pri vŕtaní

Vŕtanie - pohyby pri vŕtaní

νc = π.D.n/1000 (m/min-1)
D – priemer obrobku (mm)
n – otáčky (min-1)

νf = f.n/1000

νe min = νf

νe max = √f2 + νc2)

Úber triesky je zabezpečený vzájomným pohybom nástroja a obrobku.

Čítaj zvyšok »

31. Brúsne nástroje – druh brusiva, tvrdosť, zrnitosť brusných kotúčov a požiadavky na voľbu brusného kotúča

Brúsenie je metóda obrábania, pri ktorej sa materiál odoberá geometricky nedefinovanými reznými klinmi a nástrojmi, ktoré oddeľujú mikročastice povrchových vrstiev obrobkov brúsnymi zrnami uloženými v spojive.
Podstatou každej metódy brúsenia je úber brúsnym zrnom ako efekt účinku brúsneho zrna na obrábaný materiál.

Delíme ho podľa stavu nástroja:

  • brúsenie s viazaným brusivom
  • brúsenie s voľným brusivom

Druh brusiva:

  1. prírodné: pemza, kremičitý piesok, prírodný granát, diamant
  2. umelé: umelý korund(Al2O3), karbid kremíka(SiC), umelý diamant(SD, DS), kubický nitrid bóru(B, BM, KNB)

Čítaj zvyšok »

30. Charakterizujte brúsenie, zvláštnosti procesu brúsenia, rozdelenie spôsobov brúsenia rotačných plôch

Brúsenie je metóda obrábania, pri ktorej sa materiál odoberá geometricky nedefinovanými reznými klinmi a nástrojmi, ktoré oddeľujú mikročastice povrchových vrstiev obrobkov brúsnymi zrnami uloženými v spojive.
Podstatou každej metódy brúsenia je úber brúsnym zrnom ako efekt účinku brúsneho zrna na obrábaný materiál.

Delíme ho podľa stavu nástroja

  • brúsenie s viazaným brusivom
  • brúsenie s voľným brusivom

Charakteristika:
Brúsenie- abrazívne opracovanie. Je to metóda jemného dokončovania povrchov. Nástroj má nespočítateľné množstvo rezných hrán s rôznou geometriou reznej hrany. Rezný nástroj sa skladá s brúsnych zŕn, ktoré sú viazané do pevných tvarov spojivom. Každé zrno má tvar nepravidelného mnohostenu a pri rezaní má záporné uhly čela.

Brúsne nástroje s voľným brusivom majú neurčitú vzájomnú polohu, preto aj nepravidelný úber triesky. Na mikrorezanie, mikrorytie a mikrozahladzovanie.

Zvláštnosťou je, že zrná sú viazané vo väzbe brúsneho kotúča a v procese brúsenia dochádza k ich samovoľnému uvoľňovaniu – samotrenie (staré nahrádzajú nové zrná).

Doba záberu s obrobkom je veľmi krátka 10-4 až 10-5 s.
Rýchlosť obrábania je 30 až 100 m/s. Odoberajú sa malé objemy triesky 10-3 mm3.

Použitie:

  1. Tam, kde je potrebná vysoká geometrická presnosť a presnosť rozmerov.
  2. Tam, kde je iný spôsob obtiažny alebo nemožný (napr. sklo).
  3. Na opracovanie dielcov, kde je brúsenie najhospodárnejšie.

Čítaj zvyšok »

29. Materiály pre rezné nástroje – rozdelenie a stručná charakteristika z pohľadu použitia

Materiály na rezné nástroje:

  1. Kovové
    a)nástrojové ocele
    b) spekané karbidy
  2. Cermety
  3. Nekovové

Požiadavky na vlastnosti rezného materiálu:

  • tvrdosť – musí byť väčšia ako tvrdosť základného materiálu
  • odolnosť proti opotrebeniu – udržanie si mechanických vlastností aj pri vysokých teplotách (200-1200°C)
  • tlaková a ohybová pevnosť
  • chemická stabilita a inertnosť – materiál by nemal chemicky reagovať s materiálom obrobku

Výber rezného materiálu ovplyvňuje hospodárnosť obrábania.

Najdôležitejšie vlastnosti sú tvrdosť a húževnatosť.

  • tvrdosť je definovaná ako odolnosť materiálu voči deformácii a opotrebeniu
  • húževnatosť alebo pevnosť je miera odolnosti rezného materiálu voči rázom a chveniu, ktoré sa vyskytuje pri obrábaní.

Čítaj zvyšok »

28. Charakterizujte frézovanie obvodové (rezný pohyb, druhy nástrojov, prierez rezu), súbežné a protibežné frézovanie

Frézovanie je najrozšírenejšia metóda obrábania nerotačných plôch. Je vysokovýkonná a používa sa na výrobu tvarových plôch a drážok.

Fréza ako nástroj má viac rezných hrán rozložených po obvode. Týmto rezným hranám zvykneme hovoriť aj zuby frézy.. Každá rezná hrana odoberá určité množstvo materiálu

Hlavný rezný pohyb vykonáva nástroj, vedľajší rezný pohyb je priamočiary, rovnobežný alebo kolmý na os vretena stroja a koná ho obrobok. Výsledným rezným pohybom je cykloida.

Podľa spôsobu záberu frézy do materiálu môže byť frézovanie:

  1. obvodom (valcové frézy) – rôzne tvarové frézy – pri tomto spôsobe frézovania môžeme začať odrezávať maximálnu hrúbku a nástroj vychádza pri minimálnej (súbežné frézovanie) alebo začíname minimálnou hrúbkou a končíme maximálnou (protibežné frézovanie)
  2. čelom nástroja (čelné frézy) - záber frézy je v smere jej osi. Pri tomto frézovaní môžu byť aj čelné frézy, ktoré sú monolytné alebo so vsadenými platničkami.

Spôsoby frézovania:

  • rovinné frézovanie plôch a rôznych tvarových plôch
  • frézovanie dutín
  • delenie materiálu
  • kopírovacie frézovanie
  • vysokorýchlostné frézovanie

Obrobok sa pri frézovaní upína pomocou úpiniek, zverákov a prípravkov napracovný stôl stroja. Nástroje môžu byť stopkové (upínajú sa pomocou redukčných púzdier priamo do vretena stroja) a nástrčné (upínajú sa pomocou krátkych alebo dlhých upínacích tŕňov).  Stroje nazývame frézovačky – rovinné, konzolové, stolové, špeciálne – na výrobu ozubenia, moderné NC a CNC stroje.

Frézovanie - protibežné a súbežné

Valcové frézovanie - protibežné a súbežné

a) protibežné
b) súbežné

Čítaj zvyšok »

27. Vzájomné pôsobenie nástroj – obrobok (pohyby pri sústružení, prierez rezu)

Sústruženie

Z technologického hľadiska možno sústruženie pokladať za základný spôsob obrábania, pretože sa na skladbe strojového obrábania zúčastňuje takmer 30. percentami. Sústruženie má totiž všestranné použitie, pretože ním možno obrábať rozličné vonkajšie aj vnútorné rotačné plochy valcovité, čelné rovinné, kužeľovité, tvarové, guľovité, skrutkovité a iné.

  • rezanie obvykle nástrojom s jednou reznou hranou
  • zaraďuje sa medzi najjednoduchšiu formu rezania
  • je najrozšírenejšia operácia trieskového obrábania
  • najrozšírenejšia metóda v strojárskej praxi
  • pri sústružení sa otáča obrobok a nástroj sa obyčajne pohybuje priamočiaro
  • hlavný rezný pohyb – vykonáva ho obrobok, je to rotačný pohyb a obvodová rýchlosť obrobku je totožná s reznou rýchlosťou.
    νc = π.D.n/1000 (m/min-1)

    D – priemer obrobku (mm)
    n – otáčky (min-1)
  • posuvný pohyb – posuv je priamočiary a koná ho nástroj – je daný dráhou noža na 1 otáčku – f [mm]
  • prísuvom sa nastavuje hĺbka rezu ap
Sústruženie - plochy obrábania a posuv na jednu otáčku

Sústruženie - plochy obrábania a posuv na jednu otáčku

Pohyby pri rezaní

Pohyby pri rezaní

Rezné podmienky pri obrábaní sú dané vzájomným pohybom nástroja a obrobku. Tento relatívny pohyb medzi nástrojom a obrobkom je rezný pohyb; ve je výsledný pohyb, ktorý sa skladá z vektora hlavného pohybu vc a vektora posuvu vf.

ve=√(vc2+vf2)

Čítaj zvyšok »

26. Charakterizujte metódy výroby rotačných plôch (sústruženie, vŕtanie)

Sústruženie

Z technologického hľadiska možno sústruženie pokladať za základný spôsob obrábania, pretože sa na skladbe strojového obrábania zúčastňuje takmer 30. percentami. Sústruženie má totiž všestranné použitie, pretože ním možno obrábať rozličné vonkajšie aj vnútorné rotačné plochy valcovité, čelné rovinné, kužeľovité, tvarové, guľovité, skrutkovité a iné.

  • rezanie obvykle nástrojom s jednou reznou hranou
  • zaraďuje sa medzi najjednoduchšiu formu rezania
  • je najrozšírenejšia operácia trieskového obrábania
  • najrozšírenejšia metóda v strojárskej praxi
  • pri sústružení sa otáča obrobok a nástroj sa obyčajne pohybuje priamočiaro
  • hlavný rezný pohyb – vykonáva ho obrobok, je to rotačný pohyb a obvodová rýchlosť obrobku je totožná s reznou rýchlosťou.
    νc = π.D.n/1000 (m/min-1)

    D – priemer obrobku (mm)
    n – otáčky (min-1)
  • posuvný pohyb – posuv je priamočiary a koná ho nástroj – je daný dráhou noža na 1 otáčku – f [mm]
  • prísuvom sa nastavuje hĺbka rezu ap, t.j. hrúbka odrezávanej vrstvy

Čítaj zvyšok »

25. Klasifikácia procesov obrábania a ich stručná charakteristika

Aby sme mohli vyrobiť súčiastky požadovaných tvarov a rozmerov s potrebnými vlastnosťami povrchu, hospodárne a rýchlo, treba ich obrábať rôznymi spôsobmi. Pri obrábaní materiálov (predovšetkým kovov) rezaním mení sa tvar polovýrobku postupným odrezávaním prebytočných vrstiev – prídavkov. Obrobok a nástroj dostávajú taký vzájomný pohyb, pri ktorom vzniká tvar požadovanej súčiastky odrezávaním častíc v tvare triesok. Tento vzájomný pohyb, ktorý sa pri odrezávaní triesok nazýva rezný, charakterizuje všetky spôsoby obrábania rezaním.

Obrábať môžeme:

  • ručne
  • strojovo

Ručné obrábanie charakterizuje využívanie fyzickej sily a manuálnej zručnosti pracovníka. Výrobnosť je preto vzhľadom na dnešný stav techniky nízka. Z toho dôvodu sa ručné obrábanie obmedzuje len na tie prípady, pri ktorých je použitie strojov nerentabilné. Napríklad v kusovej alebo malosériovej výrobe odstraňovanie ostrín, dolícovanie a úprava súčiastok pri montáži, odsekávanie materiálu v kotolniach a pod.

Medzi základné práce ručného obrábania patrí

  • sekanie
  • pilovanie
  • zaškrabávanie

Strojové obrábanie sa vyznačuje tým, že energiu potrebnú na zmenu tvaru obrobku dodáva stroj a obrobok dostáva tvar na obrábacom stroji.

Strojové obrábanie rezaním môžeme rozdeliť na tieto základné spôsoby:

  1. sústruženie
  2. vŕtanie
  3. vyvrtávanie
  4. frézovanie
  5. brúsenie
  6. honovanie
  7. lapovanie
  8. superfinišovanie
  9. hobľovanie a obrážanie
  10. preťahovanie a pretláčanie
  11. delenie materiálu

Čítaj zvyšok »

24. Spracovanie plastov

Plasty sú materiály na báze makromolekulárnych látok.
Makromolekulárne látky sú organické zlúčeniny, ktoré sa skladajú z makromolekúl. t.j. molekúl s vysokou molekulovou hmotnosťou.

Zloženie plastov:

Každý plast je v podstate zmesou niekoľkých látok:

Spojivo – základná makromolekulová látka tvoriaca plast (polyetylén, polyamid atd.) je nositeľom fyzikálno-mechanických vlastností plastu ako celku. Okrem spojiva sú potrebné aj ďalšie prísady, ktoré ovplyvňujú výsledné vlastnosti plastov.

Za týmto účelom sa pridávajú plnivá. Plnivá sa delia na:

  • vystužujúce – najčastejšie v tvare vlákien (sklené, uhlíkové a pod.)
  • nevystužujúce – vo forme práškov (anorganické múčky, kaolín a pod.)

Podľa správania sa za tepla plasty rozdeľujeme na:

  1. Plastoméry (termoplasty) – možno ich teplom tvarovať. Pôsobením tepla mäknú a chemicky sa nemenia. Sú zvariteľné (polyetylén, polypropylén, PVC, polyamidy a pod.)
  2. Duroméry (reaktoplasty, termosety) – pôsobením tepla sa mení ich chemická štruktúra – nemäknú, ale vytvrdzujú sa. Nie sú zvariteľné (polyesterové, epoxidové a fenolformaldehydové živice a iné)
  3. Elastoméry (kaučuky, guma) – vyznačujú sa mimoriadnou pružnosťou a malou tuhosťou. Nie sú zvariteľné (prírodný kaučuk, syntetické kaučuky, guma a pod.)

Vlastnosti plastov:

  • fyzikálne – tepelné (tepelná vodivosť nižšia ako kovy, tepelná rozťažnosť oveľa vyššia), elektrické vlastnosti (takmer nevodivé – izolanty)
  • dobré mechanické vlastnosti (viskoelastické vlastnosti – dlhé časy namáhania pôsobia ako vysoké teploty), nízka merná hmotnosť
  • odolnosť proti korózii, zdravotná nezávadnosť

Podľa pôvodu a spôsobu výroby plasty rozdeľujeme na:

  • Plasty z prírodných makromolekulových látok, pri ktorých východiskovou surovinou sú najčastejšie celulóza (buničina) alebo iné bielkovinové látky. Známe výrobky z týchto látok sú napr. vulkanofíber, celuloid, celofán a pod.
  • Syntetické plasty, vyrobené syntézou nízkomolekulových organických zlúčenín. Východiskovou surovinou je ropa, zemný plyn, čierne uhlie a iné. Pri syntéze sa uplatňujú rôzne polyreakcie, ako sú polymerizácia, polykondenzácia a polyadícia. Polymerizáciou sa získavajú napr. polyetylén, polypropylén, polyvinylchlorid (PVC), polystyrén a pod. Polykondenzáciou sa získavajú fenolformaldehydové živice, polyamidy, polyesterové živice a iné.

Spracovanie prevažnej väčšiny polymérov na polotovary a výrobky umožňuje ich tekutosť pri určitej vonkajšej teplote a tlaku.

Spracovanie plastov je možné viacerými spôsobmi, pre strojársku výrobu sú dôležité:

  • vstrekovanie
  • vytláčanie
  • lisovanie
  • valcovanie

Čítaj zvyšok »

23. Zápustkové kovanie‚ kovanie na bucharoch a lisoch

Zápustkové kovanie je charakteristické usmerneným tečením kovu v dutine zápustky. Zápustka je dvojdielna. Východiskový polotovar sa vkladá do spodného dielu roztvorenej zápustky. Pôsobením energie tvárniaceho stroja sa pohybuje jeden diel zápustky proti druhému, pričom východiskový materiál vyplňuje zápustkovú dutinu. Pri úplnom zovretí sa zaplní dutina zápustky a východiskový polotovar je pretvorený na požadovaný tvar.

Pri kovaní sa používajú zápustky:

  • otvorené s určitou medzerou medzi horným a dolným dielom zápustky v deliacej rovine (s výronkovou drážkou po obvode dokončovacej dutiny)
  • uzavretá bez výronkovej drážky, objem východiskového materiálu je rovný objemu výkovku. Len veľmi malý prebytok objemu materiálu (vyplývajúci z nepresnosti delenia materiálu pred kovaním) je vytlačený do kompenzátorov

Čítaj zvyšok »

  • [ Vyhľadaj ]



  • [ Zaujímavé linky ]

    • 1. Projektovanie výroby projektovanie – realizácia – prevádzka výrobných systémov, projektová činnosť, analýza – štruktúra – rozvoj výroby
    • 2. Kvalita produkcie Kvalita – splnenie požiadaviek zákazníka… spokojný zákazník, systém manažérstva kvality, zlepšovanie kvality, nástroje kvality


    Share your story & Inspire Others. $9.99 .org from GoDaddy.com!